I need your love / 5.kapitola-"Plán.. "

Dnes som šla do školy sama. Magie nebolo dobre tak ju rodičia nechali doma. bolo mi trochu smutno, nebude vidieť ten Harryho prekvapený výraz. och. Toľká radosť zo mňa ide. Ak by sa dalo tak by som ho natočila.Cesta trvala dlhšie, kedže som sa šuchtala, ale mala som aspoň čas premýšľať čo sa stalo ča posledné dni. Presťahovala som sa na miesto kde som nikdy nebola. Hneď v ten deň som si našla kamarátku, potom som s ňou išla na party na pláži, kde ma takmer pretiahol najsexy chalan akého som kedy videla,ktorý je so mnou v triede na škole. A teraz mu idem dokázať, že nedostane to čo si zaumienil. Počas noci som premýšľala, či je to vôbec správne. Dobre, chcel ma dostať do postele ale ubránila som sa mu. A to že je môj spolužiak nie je až tak zlé aby som mu toto robila, ale keď už som začala neprestanem. Vždy všetko dokončím. Prinútim ho si uvedomiť, že nie je ten najväčší čo všetko riadi a každému rozkazuje.

Moje oči prezerali celý školský areál v snahe nájsť Jace-a. Podarilo sa. Zrovna vystupoval z jeho čierneho Volva zaparkovaného vedľa veľkého čierneho Range Rovera. Môj úsmev z tváre zmizol v okamihu, keď som uvidela osobu vychádzajúcu z neho. Kučeravé vlasy viali vo vetre a jeho biele tričko odhaľovalo dosť spod  neho. Si ho ani dávať nemusel. Na jeho vek bolo divné, že má toľko tetovaní. No zatiaľ som videla len jedno. Medzi palcom a ukazovákom na ľavej ruke. Kríž.
Môj úsmev sa vrátil späť keď sa Jace rozkráčal ku mne. Bojová úloha  Styles nie je vždy prvý  sa začína. Pomalým krokom som sa približovala k Jace-ovi ako aj on ku mne. V momente keď sme stále tvárou v tvár som vystrela ruky a objala ho. Objatie mi opätoval a pridal k tomu bozk na líce. Usmiala som sa a vrátila mu to. Avšak nie na líce ale na pery. Jeho pery sa okamžite začali vpíjať do mojich. Jazykom mi prešiel po perách, čím si pýtal dovolenie sa so mnou spojiť.  Moje ústa sa pootvorili a Jace do nich vkĺzol jazykom. Jeho mäkký jazyk obkolesil ten môj. Jace sa nechcene odtrhol, nemal kyslík rovnako ako ani ja. Moje oči spočívali na Harrym a jeho skupinke. Stáli pri jeho aute v kruhu a o niečom dôležitom sa bavili, čo som vyčítala z toho, že Harrymu pokladali ruku na rameno, čo som doteraz pri ich konverzáciách nevidela. Bolo to kvôli tomu, čo som práve s Jace-om robila alebo kvôli niečomu inému. Dokázala som mu to jedným bozkom alebo som len zaručila, že to bude ešte ťazšie. Ak to druhé tak samú seba ubijem k smrti. Chcem v pokoji prežiť školu a odísť niekam ďaleko od tohto miesta. A ak nie  preč z Londýna tak aspoň na druhú stranu tohto mesta. Bude to tak ľahšie pre každého, a hlavne pre mňa.

" Čo by si povedala ísť večer do kina?" Jacov hlas ma vytrhol z myšlienok. Prehodil svoju ruku cez moje rameno a popotiahol ma smerom ku škole.
"Ja.. uhm.. To bude fajn." Usmiala som sa, v rozpakoch, aby to neznamenalo pre neho viac. "ale ako kamaráti, platí?" dodala som počas toho ako som zdvihla hlavu hore aby som sa pozrela do jeho tváre.
"Platí." Potvrdil mi moju podmienku. V pokoji sme kráčali po školskej chodbe. "Dobre, tak ja idem." V istom  bode som bola rada, že Jace má inú triedu, v inom nie. No moja myseľ nevedela vysvetliť prečo. Možno pre to, že Jace je prvý clapec, ktorému som dovolila ma pobozkať, po tom čo som si prežila. S touto myšlienkou som sa pohla do triedy na druhej strane chodby.
 "Och pozrime kto k nám prichádza. Aký bol v posteli Jace?" vyštekol na mňa Josh, ktorý sa týčil pri svojej lavici, ktorá bola hneď za mojou.
"Sklapni." ozval sa chrapľavý hlas spoza mňa.Môj mozog spracoval hlas až za pár sekúnd. Otočila som sa a za mnou stál chlapec s hnedými kučerami a v bielom priesvitnom tričku.
"Nemusíš sa ma zastávať a Josh.. trhni si." po týchto slovách som si sadla na svoje miesto a oprela sa o stolučku. Stolička za mnou zaškrípala predtým ako som ucítila horký dych na mojom krku.
"Nezastávam sa ťa, len si to chcem nechať na večer." Harry mi pošepkal do ucha a mňa obaril pot. Prečo na večer. Čo chystá. Možno počul môj rozhovor s Jacom a chystá sa na nejaký "prepad" na nás. Prvý raz za ten čas čo Harryho poznám mám z neho strach.
Po 5 hodinách presedených v jednej miestnosti s Harrym konečne nastal obed a moje využitie plánu. Každý obed sedel Jace a Harry pokope. Rovnako ako aj dnes. Vkročila som do jedálne plnej žiakov, kde som vyhľadala stôl tej party. Jace sedel hneď vedľa Harryho, ako sme sa dohodli. Odvážnym krokom som sapohybovala k nim. Hneď ako som prišla som si sadla na Jace-a obkročmo a prisala sa mu na pery. Jace omotal okolo mojich bedier ruky a pritlačil si ma bližšie k nemu. Hneď ako som si na neho sadla počula som okolo seba "ooh" iba z jednej strany som počula buchot príboru. Harry hodil svoj príbor o tácku a pozeral sa všade možne len nie na nás. Aj tak mu to k nám strhlo oči a ja som cítila na sebe prepalujúci pohľad. Hneď ako mi došiel kyslík som sa od Jace-a odtrhla a postavila sa. "Vidíme sa večer." prehovorila som a venovala mu bozk na vrch hlavy. Moje oči si našli kontakt s Harryho a čmurkla som na neho.

Vyšla som zo školy pod prístrešok a hneď tam aj ostala. Lialo ako z krhli a ja neviem čo mám robiť. Jace končí až za 2 hodiny a ja samozrejme ešte nemám vodičák a hlavne auto. Neostáva mi nič iné len prejsť domov cez dážď. Milujem dážď. Dokonca aj keď som doma a prší a mám dobrú náladu tak proste vyjdem von a bláznim sa v daždi. No teraz nie. Avšak nič iné neostáva. Moje nohy sa pohli po mokrej ceste. Po pár metroch som bola mokrá do kosti. Nad hlavu som si dala tašku ale moc to nepomáhalo, bola hneď mokrá.  Moje oči upútalo auto zastavujúce hneď pri mne. Značku som cez ten dážď nevidela, ale bolo to veľké čierne auto.
"Nasadni." chrapľavý hlas sa rozliehal mojou hlavou. Hlavu som otočila k autu, ktoré malo otvorené dvere spolujazdca a v ňom sedel kučeravý chlapec.
"Ani ma nehne. Radšej zmoknem a budem chorá."
"No tak... sľubujem, že sa ťa ani nedotknem. Aj keď by som r...." nenechala som ho dohovoriť.
"Hej hej, nechaj si to pre seba radšej, dobre?" Nasadla som mu do auta. Bolo v ňom príjemne teplo. Z rádia hrala tichá hudba. Auto z vnútra vyzeralo lepšie ako zvonku. Na Harryho tvári sa rozliehal úsmev, ktorý odhaľoval jeho jamky na lícach. "Ehm.. pôjdeš alebo.." pozrela som sa von oknom a venovala sa kvapkám dopadajúcim na okno auta. Harry v tom okamihu vyštartoval. Cesta bola samozrejme tichá. Nechcela som s ním hovoriť a keby sa on prihovorí mňe, pravdepodobne ho ignorujem.
"Sme tu." ani som si neuvedomila, keď Harry zastavil pri mojom dome. Odpásala som sa a zdrapila tašku.
"Ja.. uhm.. ďakujem" povedala som predtým ako som zavrela dvere a rozbehla sa cez dážď k domu. Hneď ako som otvorila ma ovanul príjemný rodiný vánok. Vždy keď som prišla domov to bol ten istý vánok. Vánok pokoja, pocitu úplnej rodiny, pocitu lásky a toho všetkého. Chýba mi náš starý dom, kde som mala malú útulnú izbičku. V obývačke sme mali miesto pri okne s madracom, poduškami a vankúšmi, kde som sedávala vždy keď pršalo a sledovala ako kvapky dažďa padali na sklo. Pomáhalo mi to rozumne premýšľať.
Zavrela som dvere a rozbehla sa hore schodmi. Vkĺzla som do izby a hodila sa na posteľ. Vytiahla som si sluchatká, dala ich do uší a počúvala.Hlavu mi zaplavila hudba. Namiesto hudby v slúchatkách mi zazvonila správa na mobile.

Prídeš prosím pred kino na pol 7? Prepáč nestíham, potom ti to vysvetlím.

                             xx Jace 

Oči sa mi premiestnili na stenu s hodinkami. Bolo 5. Presne čas sa chystať. Natočila som si vlasy, jemne sa namalovala a vonkajšie počasie sa primerane obliekla. V momente keď som skončila svoju prípravu bolo 6. Presne pol hodinu mi trvalo prísť ku kinu. Som naozaj zvedavá na vysvetlenie prečo nemohol prísť pre mňa. Trmácala som sa cez štvrť Londýna aby som sa sem dostala. Prechádzala som okolo tmavých uličiek. Z jednej sa ozývali tlmené vzdychy a nárazy. Samozrejme moja odvážnosť mi nedala a pomaly som prešla hlbšie do nej.  V momente čo som uvidela túto situáciu zmeravela som.

"NIE! Dosť! Prestaň... Harry!!" slzy opúšťali moje slzy a kotúlali sa dolu lícami "Prosím."


P.S.1: Prepáčte za chyby ale nečítala som to po sebe :) Ale tak Hope you like it ^^
P.S.2: Veselé Vianoce vám prajem :)
P.S.3: Ďakujem všetkým čo to čítajú a neprestávajú aj keď pomalšie pridávam kapitoli ale do nového roku si dám záväzok, že aspoň jedna kapitola do týždňa z jedného z mojich príbehou :) :3
                                                                                                               -Minime